Aktualita: Pozitívna arte-terapia

[Dutkova_Katarina]

Pozitívna arte-terapia: Spojenie pozitívnej psychológie s arte-terapiou v teórii, praxi a výskume.

Autori článku zdôrazňujú vzťah pozitívnej psychológie a arte-terapie, a jej schopnosť mobilizovať zdroje klienta, vyvolať zážitky splynutia (flow) a pozitívnych emócií, vyjadriť zmysel a význam života, rovnako ako aj pozitívne emócie. Ich cieľom je predstaviť čitateľom najnovšie mechanizmy pozitívnej psychológie a arte-terapie, ktoré spoločne ilustrujú komplementaritu a potenciál týchto dvoch oblastí prispieť k optimálnemu fungovaniu človeka.

Pozitívna psychológia
Pozitívna psychológia skúma pozitívne emócie, pozitívny charakter a pozitívne komunity a inštitúcie, ktoré podporujú ich rozvoj. Pozitívna psychológia má blízko ku humanistickej psychológii, ktorej základom je predpoklad, že ľudia sú inherentne dobrí a motivovaní k dosiahnutiu ich plného potenciálu. Prístupy pozitívnej psychológie môžu regulovať zážitky distresu, zmierňovať poškodenia spôsobené chorobou a slúžiť ako protektívny faktor fyzického a psychického zdravia.

Pozitívna arte-terapia
Arte terapia pomáha ľuďom zažívať zvýšenie pocitu well-beingu skrze mnoho kreatívnych spôsobov, ktoré jedinečne osvecujú zmysel a význam a navyšujú pozitívne emócie a angažovanie. V nasledujúcich častiach popíšem spôsob, akým môžu špecifické elementy pozitívnej psychológie pôsobiť v arte-terapii.

Šťastie a well-being
Well-being býva popisovaný v dvoch rovinách:
- subjektívny well-being: pozitívne a negatívne pocity sú subjektívne hodnotené v rámci celkovej životnej spokojnosti
- psychologický well-being, ktorý zahrňuje pozitívne vzťahy k druhým, autonómiu, význam života a osobný rast
Podľa koncepcie well-beingu jej jej hlavnou komponentou „zmysel života“. Hľadanie zmyslu je ľudská potreba, vďaka ktorej dokáže jedinec vytvoriť stabilitu a koherenciu v neustále sa meniacom svete. Ľudia nachádzajú zmysel vo vytváraní spojení a vzorcov zo životných udalostí, ďalej tým, že sú účastní v komunitách a aktivitách a tým, že patria a slúžia niečomu väčšiemu ako sú oni sami.
Vo výskume žien s rakovinou prsníka výskumníci objavili spojenie medzi arte-terapiou a vytváraním zmyslu. Tvrdia, že takáto spojitosť pomáha účastníčkam udržiavať pocit zmyslu a významu napriek ich chorobe. Participantky boli požiadané zhmotniť odpoveď na otázku: „Spomeňte si na ten čas, keď ste zažívali ťažké obdobie. V hmle problémov, čo bolo tým, čo vám dávalo nádej?“

Splynutie (flow)
Tento koncept popisuje stav optimálneho angažovania sa, charakterizovaný zážitkom bezčasovosti a straty seba - vedomia. Seligman tvrdí, že splynutie (flow) a zdolávanie výziev majú vedľajší efekt rastu pozitívnych emócií, ktoré pomáhajú posilňovať resilienciu (odolnosť) a emočný kapitál do budúcnosti. Mnohí arte-terapeuti pozorovali, že vytváranie umenia môže podporovať pocity splynutia (flow), ktoré pomáhajú psychickému rastu.
Toto splynutie môže byť zažívané vďaka rôznym premenným. Môže to byť využívanie rôznych prírodných elementov (napr. zvuky, osvetlenie), alebo počas terapeutického procesu (napr. skupinová diskusia, ktorej predchádzala určité arte-vytváranie, kedy sa čas zdal byť zastavený.

Sily (strengths)
Arte-terapia sa často sústredí na vyhľadávanie a podporovanie klientových zdrojov sily.

Pozitívne emócie
Pozitívne emócie rozširujú naše vnímanie, ktoré nás robí viac akceptujúcimi a citlivými k druhým a podporujú kreatívne myšlienky a akcie. Nedávne štúdie zisťujú, že vytváranie umenia vyvoláva a zvyšuje pozitívne zážitky a emócie, v niektorých štúdiách sa zistilo, že takéto arte-vytváranie zlepšilo náladu medzi dospelými a študentami univerzity. Vytváranie práce, ktorá vyjadruje viac pozitívnych emócií ako jedinec v skutočnosti cíti je veľmi efektívna copingová stratégia.
Štúdie nasvedčujú, že ľudia, ktorí maľujú mandaly s inštrukciou zamerania sa na lásku a radosť, zažívajú viac pozitívnych pocitov ako ľudia, ktorým bola daná inštrukcia zamerať sa na myšlienky a pocity, ktoré pociťujú v daný moment. Takouto inštrukciou môže byť: „Vytvor dielo o tvojom najlepšom ja.“

Kazuistika
Žena v dvadsiatych rokoch, s históriou sexuálneho zneužívania, prechádzala práve depresívnou epizódou. Počas arte-terapie namaľovala svoj aktuálny pocit „Cítim sa byť obkľúčená vrstvou bolesti a depresie, cez ktoré sa nedá dostať ku mne nič dobré.“ Terapeut následne požiadal túto klientku, aby nakreslila obrázok, „ako by to vyzeralo, ak by sa to dobré dostalo skrz.“ Po namaľovaní druhého obrázka sa klientkine pocity zmenili, jej vrstevníci spozorovali, že vyzerala svetlejšie a znela viac nádejne. Toto potvrdil aj samotný terapeut, ktorý taktiež spozoroval zvýšenie pocitu nádeje, ktorý je predpoveďou psychického prispôsobenia a všeobecnou copingovou stratégiou.

Záver
Štúdia apeluje na arte-terapeutov, aby sa nezameriavali iba na úľavu od trpenia, ale aj na podporovanie pozitívnych emócií. Autori veria, že vytovrenie partnerstva medzi arte-terapiou a pozitívnou terapiou, zvýši naše znalosti a chápanie kreativity a jeho účinku na well-being a prospievanie (flourishing).
Pozitívna arte-terapia by tak mohla pomôcť nielen pri zvládaní stresov, ale aj pri ošetrovaní, vychutnávaní a získavaní toho najlepšieho, čo život ponúka.

Zdroj: Wilkinson, R. A., & Chilton, G. (2013). Positive art therapy: Linking positive psychology to art therapy theory, practice, and research. Art Therapy, 30(1), 4-11. doi:10.1080/07421656.2013.757513